Vánoční dobu se pokusme spojit i s vědou a technikou. Tentokrát ve spojitosti s unikátním architektonickým, uměleckým i konstrukčním dílem – oltářem Mistra Pavla v chrámu sv. Jakuba ve slovenské Levoči. Svou výškou 18,6 m je největším gotickým oltářem na světě. Vznikl v letech 1507–1517. Pět set let je dlouhá doba a proběhlo i několik renovací. Ta poslední byla dokončena před dvěma a půl lety; součástí týmu byli i vědci z Ústavu merania SAV v Bratislavě, kteří se podíleli na průzkumu díla. Aplikovali nedestruktivní optické metody, umožňující poskytnout restaurátorům informace o poškození a zásazích, které nejsou pouhým okem jednoduše postihnutelné. Vývoj metod zastřešoval tým Dr. M. Haina, Ph.D., ve kterém byli Dr. Ing. J. Bartl, CS c., a Mgr. R. Ševčík, Ph.D. Redakce oslovila Dr. Bartla a požádala ho o příspěvek do vánočního čísla. Bohužel, několik hodin po obdržení prvotního návrhu Dr. Bartl nečekaně zemřel. Text uvádíme jen s minimální úpravou. Článkem chceme upozornit na tohoto významného odborníka na metrologii, ale i na fyzikální metody pro restaurování uměleckých a historických děl a snažíme se přiblížit, jak zmíněná technika pomáhá při restaurování. Každý, kdo v poslední době viděl oltář Mistra Pavla, je udiven jeho nádherou; oltář se prozářil nejen díky vynikajícím restaurátorům, ale i vysoce kvalifikovanému fyzikálnímu průzkumu, který restaurátory usměrňuje. /red/ Pri reštaurovaní umeleckých a historických diel sa popri iných metódach pr ieskumu používa prehliadka diela v rôznych druhoch žiarenia. Pri prieskume v infračervenom, ultrafialovom a röntgenovom sa snažíme zistiť niečo o umeleckom diele, čo vo viditeľnej oblasti spektra je pre ľudské oko neviditeľné, alebo len málo zreteľné. Infračervené žiarenie (IR) v mnohých prípadoch umožňuje pod vrchnými vrstvami diela zviditeľniť uhlíkové podkresby, pričom môže reštaurátorovi poskytnúť informáciu o technikách starých majstrov, autorových zmenách v kompozícii diela, ako aj iných neskorších zásahoch do umeleckého diela. Podobne röntgenové žiarenie (RTG) umožňuje pod vrchnými vrstvami diela zviditeľniť prípadné staršie premaľované maľby, čo môže významne ovplyvniť postupy pri reštaurovaní diela. UV žiarenie tým, že spôsobuje odlišnú fluorescenciu starých a novších pigmentov, spojív a lakov, umožňuje identifikovať sekundárne zásahy do umeleckého diela. ÚVOD Z tlačových informácii TASR 6. mája 2015 sa verejnosť mohla dozvedieť, že reštaurátori z Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči úspešne ukončili obnovu najvyššieho dreveného gotického oltára na svete, ktorého autorom je Majster Pavol z Levoče. Prípravné práce na renováciu oltára začali reštaurátorským pr ieskumom koncom roka 2012. V roku 2014 sa pokračovalo s obnovou oltárnej skrine a oltárnych krídel s tabuľovými maľbami. Posledná etapa renovácie sa dokončila rekonštrukciou plastiky poslednej večere a architektúry predely. Oltár bol oficiálne sprístupnený verejnosti 6. júna 2015. Reštaurátorské práce na oltári Majstra Pavla z Levoče stáli takmer 300 000 €, pričom architektúru oltárneho nadstavca financoval Rímskokatolícky farský úrad v Levoči a zvyšok, asi 210 000 €, venovala Messerschmittova nadácia. Levočskí reštaurátori sú presvedčení, že v najbližších 100 rokov nebude oltár potrebovať žiaden zásah človeka a zachová si svoju tvár pre ďalšie generácie. V marci 2014 bol uskutočnený na objednávku Oblastného reštaurátorského ateliéru Levoča pracovníkmi Ústavu merania SAV nedeštruktívny fyzikálny prieskum optickými metódami – infračervenou ref lektografiou a ultrafialovou f luorescenciou ôsmych gotických tabuľových malieb hlavného oltára majstra Pavla z Levoče kostola sv. Jakuba v Levoči, piatich tabuľových malieb vedľajšieho oltára a dvoch nástenných malieb (f resiek) za hlavným oltárom. Prieskumu sa za objednávateľa zúčastnili reštaurátori Mgr. art. Rudolf Boroš a Mgr. art. Peter Hric. Účelom fyzikálneho nedeštruktívneho prieskumu bolo pomocou špecializovaných technických prostriedkov zistenie prítomnosti a vizualizácia podkresieb, premaľovaných textov a skrytých signatúr pomocou IR ref lektografie a ident i f ikácia neskorších zásahov a prípadných retuší do malieb pomocou metódy UV fluorescencie. VLASTN OSTI FA RIEB V INFRAČERVENOM ŽIARENÍ Infračervené žiarenie v rozsahu 0,8 až 2 μm vzhľadom na svoju dlhšiu vlnovú dĺžku v porovnaní s viditeľným žiarením ľahšie preniká vrchnými lakovými a pigmentovými vrstvami diela, no je intenzívne pohlcované prípadnými podkresbami obsahujúcimi v prevažnej miere prvok uhlík. Možno teda konštatovať, že infražiarenie lepšie preniká lakovými a farebnými vrstvami a umožňuje tým zviditeľňovať uhlíkové podkresby, nachádzajúce sa pod vrchnými vrstvami diela. U kryštalických pigmentov je možné pomocou IR žiarenia navyše rozlíšiť olovnatú bielobu na starých obrazoch s hrubozrnejšou kryštalickou štruktúrou od neskorších premalieb zinkovou alebo titánovou bielobou. (Zinková bieloba sa začala používať v druhej polovici 19. storočia, titánová bieloba je výdobytok modernej chémie 20. storočia). V infračervenom snímku je badať väčší rozdiel v kontraste medzi modrým ultramarínom, azuritom a malachitom. Naproti tomu pigmenty ako napríklad siena, verzálová žltá, aureolín a niektoré okre v IR obraze splývajú. FLUORESCENCIA INDUKOVANÁ UV ŽIARENÍM Fluorescencia bol známa už v stredoveku. Pomenovanie javu fluorescenciou pochádza od Sira Georga Gabriela Stokesa, ktorý spozoroval viditeľné žiarenie u minerálu fluorit CaF2, ak bol ožiarený UV lampou. Stokes zistil, že fluorescenčné svetlo má dlhšiu vlnovú dĺžku ako budiace UV žiarenie. Tento jav je známy ako Stokesov posun. Príčinou fluorescencie sú nepružné zrážky fotónov UV žiarenia s molekulami ožarovanej látky a následné vyžiarenie sekundárnych fotónov, ktoré majú menšiu energiu ako dopadajúce UV žiarenie, t.j. dlhšiu vlnovú dĺžku. UV fluorescencia sa uplatňuje pri vyšetrovaní malieb, skla, keramiky, porcelánu, slonoviny, mramoru, alabastru, pergamenu, papiera a textílií. Staré farby miešané olejmi a lakové vrstvy emitujú pri excitácii UV žiarením tým viac viditeľného svetla, čím sú staršie. Preto je možné odlíšiť novo nanesené, opravované a retušované plochy od pôvodných, lebo novšie vrstvy fluoreskujú slabšie. UV fluorescenčná metóda umožňuje odhaliť predchádzajúce zásahy do umeleckého diela a tiež aj vizualizáciu starých listín, ktoré sa stali v dôsledku procesu prirodzeného starnutia voľným okom nečitateľné. Experimentálne usporiadanie systému na fluorescenciu v UV žiarení pozostáva z vysokotlakej ortuťovej výbojky, excitačného (Woodovho) filtra prepúšťajúceho UV žiarenie s vlnovou dĺžkou od 320 nm do 380 nm, emisného (bariérového) filtra a fotoaparátu alebo kamery na záznam fluorescencie. Ortuťové výbojky určené pre použitie v UV fluorescencii často bývajú vybavené Woodovým filtrom priamo na banke UV výbojky (HQV 125 Osram). Ožiarený predmet čiastočne odráža UV žiarenie a zároveň svetielkuje fluorescenčným svetlom. Aby sme digitálnym fotoaparátom snímali iba fluorescenciu, musí byť objektív fotoaparátu vybavený bariérovým (emisným) filtrom prepúšťajúcim iba viditeľné žiarenie. POUŽITÉ METÓDY NEDEŠTRUKTÍVNEHO FYZIKÁLNEHO PRIESKUMU Účelom fyzikálneho nedeštruktívneho prieskumu bolo pomocou špecializovaných technických prostriedkov zistenie prítomnosti a vizualizácia podkresieb, premaľovaných textov a skrytých signatúr pomocou IR reflektografie a identifikácia neskorších zásahov a retuší do malieb pomocou metódy UV fluorescencie. Infračervený prieskum (infračervená reflektografia) v blízkej infračervenej oblasti spektra bol uskutočnený pomocou digitálneho fotoaparátu typ SONY F717 s kremíkovým CCD prvkom v režime Night Shot s predradeným filtrom typ Schott RG8, prepúšťajúcim žiarenie s vlnovou dĺžkou nad 800 nm (výsledné spektrálne pásmo citlivosti 0,8–1,1 μm). Snímky majú základné priestorové rozlíšenie 2 560 × 1 920 bodov. Ako zdroj IČ žiarenia boli použité žiarovky s volfrámovým vláknom. Snímky boli spracované metódami digitálneho spracovania obrazu s cieľom zvýšenia kontrastu a redukcie šumu obrazovej informácie. Prieskum UV fluorescenčnou metódou. Ako zdroj ultrafialového žiarenia (UV) boli použité 2 ks výbojky typu OSRAM HQV 125 vyžarujúce s maximom pri vlnovej dĺžke 365 nm, priamo vybavenými na banke výbojky excitačným filtrom, neprepúšťajúcim viditeľné žiarenie. UV fluorescenčný prieskum bol uskutočnený v interiéri v úplne zatemnenom chráme sv. Jakuba z dôvodu minimalizácie rušivého svetelného pozadia (požiadavka maximálneho odstupu fluorescenčného žiarenia od viditeľného svetla – pozadia). Fluorescenčné žiarenie bolo zaznamenávané na farebnom digitálnom fotoaparáte SONY F717 s priestorovým rozlíšením 2 560 × 1 920 bodov a s expozičnou dobou zvolenou v rozsahu 15–20 s. Pred objektívom fotoaparátu bol predradený emisný (bariérový) UV filter (typ Hoya UV HD 58), prepúšťajúci viditeľné fluorescenčné žiarenie a pohlcujúci excitačné UV žiarenie. Snímky boli spracované metódami digitálneho spracovania obrazu s cieľom zvýšenia kontrastu a redukcie šumu obrazovej informácie. VÝS LEDKY NEDEŠTRUKTÍVNEHO PRIESKUMU Infračervená reflektografia poskytla cenné informácie o podkresbách na skúmaných tabuľových maľbách. Všetky tabuľové maľby hlavného oltára a taktiež vedľajšieho oltára sú výrazne autenticky podkreslené. Podkresby boli realizované uhľom a finálne kompozície tabuľových malieb v prevažnej miere verne kopírujú tieto podkresby, vo vybraných ukážkach sú menšie odchýlky medzi podkresbou a finálnou maľbou. UV fluorescencia. Prieskum UV fluorescenčnou metódou poskytol dôležité informácie o sekundárnych zásahoch do tabuľových malieb. Oblasti malieb, ktoré boli v minulosti retušované sa javia vo fluorescenčnom snímku v porovnaní s pôvodnou intaktnou maľbou ako tmavé miesta s výrazne nižšou fluorescenciou. ZÁV ER Získané infračervené a ultrafialové fluorescenčné snímky boli cenným zdrojom informácií pre reštaurátorov pri reštaurovaní tabuľových malieb a oltárnej skrine v chráme sv. Jakuba v Levoči. Prezentovaná problematika je riešená v rámci projektu APVV-14-0719. RNDr. Ing. J. BARTL, CSc., RNDr. M. HAIN, PhD., Ústav merania SAV, Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava
